Zastávam osobne názor, že prežívanie viery je vecou osobného cítenia každého človeka, ktorý ju buď navonok prejavuje v Cirkvi, alebo nie. Avšak nedá mi nereagovať na fenomén dnešnej doby – online vieru.
Viera, ktorá v mene zdravia prešla do neosobného online priestoru.
Viera, ktorá stratila svoju tajomnosť posvätného miesta kde sa prežívala.
Viera, ktorej autority stratili hlas v mene dezinfekcie a ochrany.
Ako často som počúval o tom, že Ježiš je lekár, ako mnohokrát autority s mitrami na hlavách hlásali vzletné frázy o Božom synovi a jeho obrovskej moci a sile.
Kde sú teraz? Tíško schovaní a boja sa. Alebo je čas kedy sa preveruje ich viera, ktorá sa schovala za vyhlásenia hlavného hygienika.
Uvedomujeme si, že toto nedokázal ani komunizmus.
V mene „boha“ dezinfekcie sa všetci schovali aby sa chránili. V dejinách sveta nebola pandémia, ktorá by zavrela kostoly, ani spoločenské zriadenie, ktoré by zabránilo vo vyznávaní viery. Dnes však prepisuje katolícke Slovensko dejiny a píše kapitolu bez Ježiša, bez bohoslužieb, bez pastierov.
V mene koho sa toto robí, a kto raz za to ponesie zodpovednosť????